Včelaření v úlech B10 na Slovensku – Maroš Štibor

So včelami som začal vo veku 16 rokov ako jediný v rodine – nemáme v rodine žiadneho včelára.
Postupne som sa z 2 úľov rozrástol na včeliu farmičku s 26 rodinami, ktoré obhospodarujem víkendovo – som študent lekárskej fakulty v Olomouci.
Včely chovám 9 rokov na rámikovej miere slovenské „B“ 42×27,5 cm a za ten čas som vyskúšal všeličo.
Pre túto mieru som sa rozhodol po prečítaní literatúry, kde uvádzali systém plodovania matky – od stredu do kruhu.

 

Zvažoval som mieru čechoslovák, ale nakoľko som začínal v lokalite 800 metrov nad morom, rámik vysoký 30 cm som zavrhol a rozhodol som sa pre o pár centimetrov nižší, ale s vačšou plochou. Predsa v teplotných podmienkach na jarné plodovanie a vyhrievanie sa mi viac pozdávalo béčko. Môj úľ sa laicky označuje „B10“ teda na 10 rámikov. Skúšal som aj B12, ale upustil som od neho.
Úle preferujem zateplené – 8 cm styrodur. Zvnútra vylepené durafolom, až sa včely nedostanú k styroduru. Tieto úle sú jednoduché na domácu výrobu.

 

Každý rok v nich pozorujem jarný rozvoj, ktorý je rýchlejší ako v úloch zateplených 2 cm polystyrénom, čo potvrdil aj úradný asistent veterinára, ktorý vykonáva jarné prehliadky a sám bol prekvapený, v akej sile sú moje včely. Plemenáče robím tak isto, len z tenšieho styroduru. Včelárim v zostave 2 plodísk a 1 medníka.  Tento systém sa mi osvedčil, keďže matka má dosť priestoru na kladenie. Roj som nemal ani nepamätám.

 

 

Základom môjho chovu je chov len silných včelstiev a pravidelné obmeny matiek. K tomu patrí obmena diela v rozsahu 2 stavebných rámikov (nadrôtovaných s 2 cm vysokým pásikom medzisteny) a 8 medzistien počas roka + 2 medzisteny pri odbere rámikov na odložence. K základnej činnosti patrí chov matiek (v medníku) a tvorba odložencov. To by mal vedieť každý včelár, už len rámci výmeny matky v kmeňovom včelstve pomocou odloženca – s týmto spôsobom mám najlepšie výsledky a tieto rodiny dosahujú najlepšie výsledky v nasledujúcom roku.

 

Samostatnou kapitolou je boj voči varoáze. Spomínam s úsmenov na perách na začiatky, keď stačilo liečiť na konci leta a v jeseni. Skúšal som liečit v období 4 mesiaca, ale v jesennom výsledku som rozdiely nevidel. Ďalší rok bude pre mňa skúšobný rok kyseliny mravčej – plánujem nočné odpary po poslednom vytočení medu. Moje klasické schéma liečenia je v 8. mesiaci gabon (tento rok som skúšal ekopol), neskôr amitraz a po ňom sublimácia kyseliny šťavelovej.

 

Aktuálne mám 2 stanoviská a to 180 a 800 metrov nad morom. V nižšej lokalite mám matky línie vigor a vo vyššej línie singer.
Na prácu v peknom počasí sa mi lepšie pracuje so singerkami – bez kukly, klobúku len s dymákom.
To isté platí aj pre vigorky, ale je to menej časté, väčšinou treba klobúk. 
Na záver odkaz: pred otvorením úľa vždy sledujte letáč, čo sa na ňom deje.
Napovie vám to niekedy viac, ako samotné otvorenie úľa.

 

 

Text: Maroš Štibor

Foto: Maroš  Štibor
Video: Maroš Štibor